E-mail: krupina@krupina.sk | Tel.: 045 55 50 311 | Vlajka na prepnutie od jazyka EN  Newsletter  RSS| Mapa stránok |  Úradná tabuľa | 
Mesto Krupina

KRUPINA ZRODILA SLÁDKOVIČA...

6091

Na Slovensku si takmer všetci, ktorí chodili do školy spájajú poéziu s niekoľkými menami, najčastejšie je to meno Andrej Sládkovič. Málokto však vie, že jeho rodiskom je starobylá, no dnes trochu zabudnutá Krupina. Sládkovič sa skutočne narodil v meste pod Vartovkou, v malom učupenom domčeku za mestským domom, dnes Sládkovičova ulica č. 44. Dve malé okienka, jedna väčšia izba... V tomto dome vychoval Ondrej Braxatoris, miestny učiteľ a evanjelický a.v. kantor s Teréziou rod. Bartolomeidesovou 14 detí a s druhou manželkou Alžbetou rod. Kellnerovou ďalšie 3. Hoci 6 umrelo v útlom veku, ôsme dieťa v poradí - to bol malý Andrejko, budúci slávny básnik a evanjelický a.v. kňaz. Krupina zrodila malého Andreja Braxatorisa dňa 30. marca 1820. Braxatorisovci dali Slovensku a Slovákom aj ďalšieho štúrovského básnika Karola a ešte aj rytca a geodeta Daniela Braxatorisa.

V Krupine Andrej absolvoval ľudovú školu, stadiaľto odišiel ako desaťročný do Perovčian, aby sa naučil maďarčinu a jej základy si upevnil na krupinskom katolíckom piaristickom gymnáziu. To absolvovali aj jeho starší bratia – iba dve desiatky metrov od rodného domu. Krupina dala Sládkovičovi rodinu i historický rámec. Otec Ondrej Braxatoris vydal prvú knihu v jazyku, ktorý bol zrozumiteľný aj tým, ktorí neovládali latinčinu. Vyšla v roku 1810 pod názvom Letopisové krupinští ako vôbec jedna z najstarších kníh v ľudu zrozumiteľnom jazyku (češtine) o meste na území Slovenska. V nej zdôrazňuje slovenský pôvod názvu Krupiny a zástoj Slovákov v meste, ktoré získalo privilégiá pre nemeckých hostí. Andrej Sládkovič v Krupine po prvýkrát počul slovenské piesne, slovenskú reč. Tu sa naučil čítať a písať a v rodisku získal náboženský cit. Tu ho krstili a tu počúval slová z Biblie – doma (ako bolo zvykom u evanjelikov v nedeľu pri obede) a aj na bohoslužbách v miestnom tolerančnom chráme. V Krupine poznal nádhernú prírodu a historické pamiatky (protiturecké boje, Vartovka - najstaršia rozhľadňa a protiturecká veža na Slovensku). Hoci Sládkovič opustil Krupinu ako dieťa a študoval už mimo rodiska, rád sa sem vracal – navštíviť sestru, švagra – súrodencov, veď rodisko je iba jedno jediné na celom šírom svete. Preto sa nemožno čudovať, že iba chvíľu po vzniku Československa získala stará krupinská ulica pomenovania Sládkovičova, hoci pred tým už od roku 1901 jedna ulička niesla pomenovanie Braxatorisovská.

Po vzniku Pedagogickej školy pre vzdelávanie učiteľov národných škôl študenti tejto školy v rokoch 1953 – 1958 pracovali v novovytvorenom folklórnom súbore Sládkovič. Ten v činnosti pokračoval už po presťahovaní v Banskej Bystrici. Len čo miestni vzdelaní nadšenci a krupinský kronikár Emil Nemec pripravili podklady k vzniku múzea – nik nepochyboval, po kom má byť pomenované. V roku 1965 vzniklo Mestské múzeum Andreja Sládkoviča, ktoré prezentuje život a dielo i históriu jeho rodného kraja dodnes. Jeho zamestnanci robili i robia pravidelné špecializované výklady k jeho životu. S najväčším citom boli realizované v podaní predchádzajúcej správkyne múzea Bc. Hilárie Michalkovej. Výklady dodnes počúvajú žiaci a študenti z celého Slovenska – od Holíča po Halič, od Komárna po Ružomberok. V roku 1957 získal jeho meno aj miestny park a ajv tej súvislosti tam odhalili pamätník s monumentálnou sochou Sládkoviča od akademického sochára Fraňa Štefunka. Všetci zúčastnení pri odhalení sochy počuli verše Maríny i Detvana z úst hercov Slovenského národného divadla Ladislava Chudíka a Viliama Záborského. Práve pred 25 rokmi získalo miestne gymnázium čestný titul Gymnázium Andreja Sládkoviča v Krupine (ako 2. na Slovensku) a ešte pred 8 rokmi tu každoročne prebehla súťaž pre študentov stredných škôl a dospelých v prednese poézie a prózy Slovensko mladé, rodisko moje...

Od roku 1983 v Krupine pôsobí Divadelný ochotnícky súbor pod novým menom Braxatoris, ktorý názvom voľne nadviazal na Divadelný krúžok Andreja Braxatorisa-Sládkoviča z roku 1949Krupinského rodáka nájdeme aj na nebeskej oblohe. V juhočeskej hvezdárni Kleť dňa 3. októbra 1980 objavili novú planétku (4781), ktorú pomenovali po slovenskom básnikovi Sládkovič.

V roku 2020 sa mesto Krupina pripravuje aj na oslavy 200. výročia narodenia krupinského rodáka i básnika. Pôvodne sa v deň jeho narodenín 30. marca v spolupráci s Národnou bankou Slovenska mala inaugurovať strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 €, ktorá je z dielne Kremnickej mincovne (autor Karol Ličko) a rovnako aj poštová známka so štylizovaným portrétom Andreja Sládkoviča v spolupráci so Slovenskou poštou, a. s. (autori Karol Felix a Jozef Česla). Okrem viacerých kultúrnych podujatí – súťaže v prednese poézie Sládkovičova Krupina (spolu s Banskou Štiavnicou a jej školami) či symbolického sadenia lipy v parku, sa v tento deň mala odhaliť pre múzeum mestom objednaný obraz Andrej Sládkovič a Antónia Júlia od akademickej maliarky Kataríny Vavrovej a v spolupráci so ZUŠ plánuje múzeum otvorenie výstavy výtvarných prác jej žiakov. Počas dní mesta – v máji sa plánuje začiatok predaja pamätnej 0 eurovej bankovky s motívom A. Sládkoviča a múzea, ako aj otvorenie výstavy venovanej dvestoročnici krupinského rodáka.

Mesto pri tejto príležitosti vydalo kalendár s fotografiami rodiska, pôsobiskami i mohylou Andreja Sládkoviča (autor fotografií Milan Ďuroch a Jozef Lomnický) a oddelenie kultúry, múzeum i miestne školy plánujú ďalšie podujatia a reálie. Andrej Sládkovič si to zaslúži. Jeho odkaz i práca zanechali trvalú stopu v dušiach mnohých generácií. On sám svojím životom i dielom ukázal zmysluplný život hodný nasledovania a aj návod dobrého života nielen krupinským rodákom, ale každému človeku.. 

Miroslav Lukáč
Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine

© Autori priložených fotografií a autorské práva:

Foto č. 2 Ing. Jozef Lomnický
Foto č. 3 Ing. Jozef Lomnický
Foto č. 4 Ing. Milan Ďuroch
Foto č. 5 Ing. Milan Ďuroch
Foto č. 6 zdroj Národná banka Slovenska
Foto č. 7 zdroj Národná banka Slovenska
Foto č. 8 zdroj Slovenská pošta, a. s.
Autor textu: PhDr. Miroslav Lukáč

Priložené fotografie

HORE