Kultúrne a historické pamiatky
  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

ÚVOD   |   MAPA STRÁNOK   |    KONTAKT






Počet zobrazení: 1716891                tlačiť článok  Tlač

Kultúrne a historické pamiatky

Krupina sa z urbanistického hľadiska začala formovať po príchode nemeckých kolonistov od 13. storočia. Stredoveké mesto sa sústredilo okolo románskeho nemeckého Kostola Narodenia Panny Márie a postupne sa vyvinulo hlavné námestie a predmestie. Hlavné, dnes Svätotrojičné štvorcové námestie, vzniklo pomerne rýchlo. Sústreďovali sa tu domy najbohatších krupinských mešťanov, neskôr i radnica a konávali sa tu týždenné trhy a výročné jarmoky. Na predmestí (Malý rínok a priľahlé ulice) sa sústredili domy slovenských obyvateľov mesta. Postupne sa mesto počas 700-ročného vývoja rozrástlo do súčasnej podoby a rozlohy.

Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL NARODENIA PANNY MÁRIE

Románska trojloďová bazilika postavená nemeckými kolonistami na začiatku 13. storočia. Podobné kostoly stavala banskoštiavnická stavebná huta aj v neďalekých obciach: Sebechleby, Hontianske Nemce, Dobrá Niva, Sása a Babiná. Krupinský kostol bol rekonštruovaný v gotike pravdepodobne začiatkom 15. storočia, kedy vzniklo nové presbytérium a Kaplnka P. Márie.

V polovici 15. storočia bol kostol opevnený štyrmi nárožnými baštami, ktoré postavili vojská Jána Jiskru z Brandýsa.

V roku 1676 kostol vyhorel a v rokoch 1699 – 1711 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Vznikli nové krížové klenby a v interiéri boli vybudované nové oltáre. Hlavný oltár spolu s ďalšími bol roku 1715 vysvätený belehradským biskupom Lukášom Natalim. Neskôr ku kostolu pribudli barokové predsiene a celá fasáda bola zjednotená. Ku kostolu pristavili barokovú faru. Súčasná budova je roku 1942. Kostol niekoľkokrát vyhorel a posledná veľká rekonštrukcia prebehla v rokoch 1925 – 1926. Vtedy bola zrútená apsida uzavierajúca severnú loď, zrekonštruovaný hlavný oltár, zrútené krypty pod oltármi a vznikla nová monumentálna maľba nad víťazným oblúkom od ak. mal. Eleméra Dedinského.

V roku 1948 bol do presbytréria osadený nový hlavný oltár z carrarského mramoru a potom boli osadený aj nový oltár Lurdskej Panny Márie nad jasličkami. V interiéri kostola vyniká oltár Blahoslavenej Panny Márie. V ústrednej skrini s gotickými plastikami Bl. P. Márie s Ježiškom, sv. Kataríny a sv. Barbory. Na bočných krídlach dvanásti apoštoli. V štíte sú ukrižovaní Ježiš, dvaja lotri. Pod nimi P. Mária a sv. Ján. Oltár vznikol spojením zvyškov dvoch oltárov v rokoch 1950 - 1951.

V blízkosti Kostola Panny Márie niektorí autori predpokladali výskyt karnera - rovnako ako v Banskej Štiavnici a Kremnici - i v Krupine. Podľa najnovších umeleckohistorických výskumov (M. Lukáč - M. Šimkovic) možno objekt pivnice vedľa Husitskej bašty v podzemí hodnotiť ako zvyšky stredovekého ranogotického (možno neskororománskeho) karnera. Je to centrálna stavba štvorcového pôdorysu. Dnes nadzemná časť karnerovej kaplnky nejestvuje. Gotická klenba dosadá na stredový pilier štvorcového pôdorysu s ústupkami, pričom klenbové pásy sú obložené hrubými kamennými platňami a je bez zjavnej známky umeleckoremeselnej výzdoby či profilácie.

Okrem tejto stavby existoval v Krupine starší, dnes zaniknutý Kostol sv. Petra, ktorý bol objavený v roku 1993–1994 pri archeologickom výskume v lokalite Na Petre v extraviláne mesta. Postavili ho okolo polovice 12. storočia pravdepodobne na staršej profánnej (svetskej) stavbe (alebo v jej bezprostrednej blízkosti) datovanej do 10. – 11. storočia. V 14. storočí prešiel gotickou prestavbou. Románske presbytérium (svätyňa, kňazisko) bolo nahradené novým, ktoré sa smerom k uzáveru kónicky zužovalo. Kostol slúžil najmä slovenským veriacim pravdepodobne až do začiatku 17. storočia. Archeologické nálezisko po skončení výskumu majiteľ pozemku zasypal.

 

Kaplnka sv. Anny KAPLNKA SV. ANNY

Okolo roku 1729, dala rodina Senciovcov postaviť Kaplnku sv. Františka Regis. Kaplnka stojí neďaleko Šibeničného kopca, vzdialená od centra mesta. Baroková jednopriestorová stavba je zaklenutá českou plackou, pôvodne s dreveným chórom, ktorý sa nezachoval. Kaplnka má jednoduché obdĺžnikové neprofilované okná so segmentom a šikmou parapetou. Malá vežička jednoduchej ľahkej konštrukcie stojí nad západnou časťou kaplnky. Kaplnka roku 1852 získala nové patrocínium sv. Anny.

 

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie KAPLNKA SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE

Bola postavená na samom okraji mesta pri ceste do Zvolena v roku 1784. Jednoduchá barokovo-klasicistická stavba je zaklenutá českou plackou s predstavanou vežou štvorcového pôdorysu. Fasáda ostáva členená lyzénami. Pôvodné zariadenie kaplniek sa nezachovalo. V oboch kaplnkách umelec a krupinský mešťan J. Strammer v 19. storočí namaľoval jednoduché obrazy motivované patrocíniom kaplniek (Sedembolestnej Panny Márie a Sv. Anny).

 

Svätotrojičný stĺp SVÄTOTROJIČNÝ STĹP

V polovici 18. storočia krupinskí mešťania objednali u kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho morové súsošie na hlavné námestie – Veľký rínok. Objednávku umelec splnil takmer dokonale, na plastiky i samotnú hmotu pilierovej konštrukcie však použil krupinský tuf, kameň nízkej kvality. V roku 1752 stĺp už stál na severnej strane námestia. Bol prvý v poradí veľkých morových stĺpov, ktoré sa neskôr postavili v neďalekých banských mestách (Banská Štiavnica, Kremnica).
Z trojrohého podstavca vyrastá okosený trojuholníkový pilier s rokajovými ozdobami, zakončený volútovou hlavicou, na ktorej tróni Svätá Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý, podľa ktorej dostal stĺp pomenovanie. Na čelnej strane je osadená Immaculata, sv. Urban a sv. Florián, na opačnej severnej strane sv. Róchus. Svätci mali – ako to hovorí text stĺpa – ochraňovať mesto pred ohňom, morom, krupobitím a od všetkého zlého. Trojičný stĺp viackrát opravovali a nakoniec boli plastiky vymenené za súčasné kópie.

 

Evanjelický tolerančný kostol EVANJELICKÝ TOLERANČNÝ KOSTOL

Ďalšia významná dominanta mesta, ktorá vznikla koncom 18. storočia v súvislosti s Tolerančný patentom (1781). Postavili ho v rozmedzí rokov 1784 – 1786 v klasicistickom duchu. Sieňový priestor kostola je v interiéri ohraničený piliermi, nesúcimi valenú klenbu s lunetami a emporu. Priečelie kostola (prefasádované v r. 1841) je členené kordónovou rímsou a zvislými pilastrami, ukončuje ho tympanón nad hlavným vchodom. Okná v priečelí sú obdĺžnikové, do ďalších častí interiéru preniká svetlo cez obdĺžnikové okná zvrchu uzavreté segmentovým nadpražím s rovinným profilovaným frontónom. Hlavný oltár sa nachádzal na južnej strane a kazateľnica je pri južnom pilieri dodnes.
Pôvodné zariadenie sa zväčša nezachovalo. Kostol mal kamennú krstiteľnicu s dvoma kovovými krstiteľnými misami. Roku 1820 bol oltár premiestnený na západnú stranu, ale už s novým oltárnym obrazom od banskobystrického maliara Letača. Starý obraz bol umiestnený v sakristii. Nový organ zakúpený roku 1889 umiestnili na východnú stranu kostola. Po veľkom požiari roku 1824 sa zbor rozhodol začať stavať novú vežu, ktorú dokončili rokou 1829.

 

Pivnice PIVNICE

Vznikli sekaním do tufového podložia a postupne dosiahli rozsiahle rozmery. Pivnice sú takmer pod každým domom v starom meste. Ich pôvod sa hľadal i v možnej baníckej činnosti obyvateľov, pravdepodobnejšie je však, že boli určené na skladovanie potravín a iných zásob. Pivnice slúžili aj na uskladnenie vína, s ktorým Krupinčania obchodovali.
Veľké pivnice boli na námestí alebo pod susediacimi ulicami. Bola to predovšetkým stará pivnica – už zbúraná – na mieste dnešnej pošty, pivnice pod domami bývalých Eiserthových domov, tzv. Kopňova pivnica pod starou radnicou, ďalej pivnica pod bývalým Kohnovým domom, ďalšie veľké pivnice sú pod budovami na uliciach Červenej armády a na Sládkovičovej ulici. Nepriamo poukazujú na domy, ktoré stáli nad nimi.
V 16. – 17. storočí sa krupinské pivnice rozšírili. Dôvodom mohol byť malý priestor hradbami zomknutého mesta a potreba zväčšenia skladových priestorov. Nemalú úlohu hrala aj bezpečnostná situácia, pretože mesto trpelo častými požiarmi. K zaujímavým pamiatkam patrí starý kamenný lom Štrampľoch. Vek týchto údajných obydlí, nazývaných Turecké studne, ťažko určiť. Nie je vylúčená možnosť, že by mohlo ísť o obydlia, v ktorých sa skrývali Turci v 16. a 17. st. Samotný názov lokality však vypovedá o jeho pôvodnej funkcii (Steinbruch = kamenný lom).

 

Fortifikačná architektúra FORTIFIKAČNÁ ARCHITEKTÚRA

Obraz stredovekého mesta sa po roku 1526 v súvislosti s politickou a vojenskou situáciou radikálne zmenil. Do Uhorska sa čoraz viac dostávajú Turci a severnú časť Uhorska, najmä bohaté banské mestá bolo potrebné chrániť. Stredoveká pravdepodobne palánková (drevozemná) ohrada po storočí doslúžila, pretože nové metódy boja, predovšetkým delostrelectvo, vyžadovali mohutné kamenné opevnenie.
V rámci nového opevnenia boli ako prvé postavené asi mestské brány, ktoré ohraničili najdôležitejšie budovy mesta a súkromné domy bohatých mešťanov. Predmestie so slovenským obyvateľstvom ostalo za bránami. Hradby takto na prahu novoveku konzervovali rozlohu starého nemeckého stredovekého mesta.
Ich postavenie a počet bastiónov možno dobre pozorovať na najstaršom zobrazení Krupiny z roku 1676. Podľa veduty medzi dominantné stavby patrili Horná a Dolná brána, postavené v roku 1551. Hornú bránu zrútili okolo roku 1900 a Dolnú v októbri roku 1942. Na Malý rínok pri severovýchodnej bašte smerovala menšia brána. Do systému opevnenia patria aj bastióny, jeden je nazývaný Turecká bašta (dnes amfiteáter), pri Dolnej bráne stála Holá bašta. Tupá bašta, vlastne severovýchodný bastión, stojí pri moste smerom na Majere. Ďalší severozápadný bastión bol pri tzv. Vodnej bráne, popred ktorú pretekal Baranflos. V súčasnosti je obstavaný domami a znížený na ich úroveň. Štyri bastióny posilňovali nárožia opevnenia. Ich hrúbka a pôdorys boli dané dobovými vojenskými potrebami, a to tak, aby dôsledne vykrývali všetky smery útoku. Okrem toho boli nadstavané cimburím, vhodným na individuálnu obranu. Drobné strieľne obdĺžnikového tvaru boli v múroch, spájajúcich bašty a bastióny. Mestské hradby stavali poddaní Čabradského hradu, Zvolenskej, Hontianskej a ďalších stolíc, na opevňovacích prácach sa zúčastňovali aj obyvatelia mesta. Základné opevnenie okolo mesta bolo postavené v rokoch 1551 – 1564. V 16. storočí opevnenie zdokonaľovali viacerí architekti. Medzi nimi vyniká cisársky architekt Julius Ferrari.

 

Vartovka VARTOVKA

Súčasťou obranného systému na Slovensku boli tzv. vartovky. Je štvorcového pôdorysu s kamennými konzolami a drevenou ochodzou, vysoká približne 13 m. Krupinská strážna veža bola postavená okolo roku 1564. Hlavnou úlohou bolo spolu s ďalšími vartovkami na okolí (pri hrade Čabraď, na Sitne, pri Banskej Štiavnici, Zvolene, Banskej Bystrici, Ľubietovej a i.) informovať o blížiacom sa nebezpečenstve. V tom čase informovala o blížiacich sa Turkoch, alebo povstaleckých alebo cisárskych vojskách.
Vartovka prestala plniť úlohu začiatkom 18. storočia, postupne pustla. Podarilo sa ju obnoviť až v druhej polovici 20. storočia. Dnes slúži ako rozhľadňa na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Z Vartovky je krásny výhľad na mesto, Štiavnické vrchy, Krupinskú planinu a čiastočne možno pozorovať okolité lazy a neďaleký Bzovícky zámok.

 

Mestský dom – radnica MESTSKÝ DOM – RADNICA

Stredovekú radnicu v roku 1590, počas úradovania richtára Jána Šiferera, nahradila nová. Ešte v 18. storočí písomnosti hovoria o dvoch mestských domoch. V roku 1722 je spomínaný mestský dom pri Dolnej bráne. Koncom 19. storočia boli na budove starého mestského domu spozorované trhliny a privolaná župná komisia skonštatovala nevyhnutnosť radnicu zbúrať a postaviť novú. Podľa projektu J. Cajhána, inšpirovaného barokovou a renesančnou architektúrou, radnicu stavala zvolenská firma Bratia Kondorossy.
Budova, dokončená v roku 1901, patrí medzi typické stavby historizmu. Ide o dvojpodlažnú trojtraktovú budovu so stredným trojosovým a bočnými jednoosovými rizalitmi, z ktorých prostredný má manzardovú strechu. Prízemie má horizontálnu rustiku (bosáž), rizality na poschodí členia pilastre, na pilieroch pod balkónom stĺpy, ktoré sú ukončené jednoduchými dórskymi hlavicami. Strecha je ozdobená tromi vikierovými oknami. Interiéru dominuje veľké hlavné schodisko s kovaným zábradlím. Interiér bol začiatkom storočia vybavený nábytkom z ťažkého dreva. V druhej polovici 20. storočia bol doplnený novým nábytkom a drevenými skulptúrami. Zmeny interiérov boli prevedné aj v súčasnosti.

 

Laznícke ( kopaničiarske ) osídlenie LAZNÍCKE ( KOPANIČIARSKE ) OSÍDLENIE

Osídlenie okolitých kopcov (lazov) je známe už zo stredoveku. Od 18. storočia sa rozširujú aj ďalšie oblasti s kopaničiarskym osídlením. Proti Turkom sa bojovalo už len na juhu Uhorska. Na predchádzajúce osídlenie nadviazalo laznícke doosídľovanie najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. Stavali sa tu najmä dvoj- až trojpriestorové domy s prednou izbou, čiernou kuchyňou a komorou. Hospodárske staviská – maštaľ a pájta (stodola) bývali zakryté spoločnou strechou.
Dodnes existujú lazy a osady v okolí Krupiny: Biely kameň, Briač, Červená hora, Čierne blato, Dolné kopanice, Dorkovička, Drahy, Ďurica, Fickberg, Gubáň, Havran, Horné kopanice, Hozník, Lánička, Líška, Môlkňa, Na Petre, Nová hora, Poloma, Stará hora, Starý háj, Široké lúky, Šváb, Tepličky, Vajsov, Vĺčok...

 

Halmayho dom HALMAYHO DOM

Patrí k ďalším významných architektonickým stavbám v meste, postavili ho pre hlavného slúžneho v roku 1906. Táto viacpriestorová, no v pôdoryse jednoduchá stavba, napodobňujúca jednokrídlové kaštiele, je ešte stále zakotvená v romantickej tradícii 19. storočia. Istú lokálnu monumentálnosť dotvára zvýšená strecha zdôrazňujúca hlavný vchod, dnes už bez bosáže. Najozdobnejšou je vstupná časť s prezdobenou strechou s malým okienkom, pričom ďalšie časti strechy boli riešené jednoduchou polvalbou, doplnenou okrúhlymi vikierovými oknami.
Celá stavba sa vymyká architektonickej tvorbe v meste; je akýmsi krupinským „grasalkovičovým palácom“. Všetky miestnosti stavby majú rovné stropy. Bočné časti priečelia sú zvýraznené oblúkovými hlavnými rímsami, ktoré ohraničujú štukami (iniciály majiteľa stavby LH) a ornamentálnym motívom vyzdobené polia. Túto, od starého mesta na dištanc situovanú stavbu majiteľ osadil do nového parku, čím ešte viac zdôraznil jej jedinečnosť.



Stavebná činnosť v 20. storočí

20. storočie s mnohými zmenami – zánikom monarchie, vznikom Československej republiky – prinieslo aj nové architektonické smery. Okrem súkromných domov vznikajú nové verejné stavby s cieľom umiestnenia štátnych inštitúcií. Viaceré z nich sa začali budovať už od konca 20-tych rokov. Nový architektonický smer, funkcionalizmus, sa čoraz viac presadzuje pri nových verejných stavbách. V 30. rokoch boli postavené: Meštianska škola T. G. Masaryka, Nemocenská poisťovňa, Roľnícky dom a Roľnícka vzájomná pokladnica, finančná budova či Berný úrad, Stredoslovenská národná banka, Plaváreň (plaviarňa), Kleinov dom (nazývaný „zubári“) a Katolícky kultúrny dom. Začiatkom 40. rokov vznikli: ev. a. v. fara a kultúrny dom, katolícka fara, okresný úrad (dnes Jednota) na námestí. Väčšina z nich vyjadrovala nového ducha modernej doby.

Mesto po roku 1950 zažíva rozmach v stavebnom i populačnom vývoji, s čím súvisela i rozširujúca sa výstavba. Od polovice 50-tych rokov nová priemyselná výroba, prílev lazníckeho a dedinského obyvateľstva do mesta, iný politický systém a v ňom sa tvoriaci nový architektonický smer (socialistický realizmus) mimoriadne zasiahol urbanizmus mesta.

V roku 1956 sa začala uskutočňovať regulácia Krupinice v miestach od Dolných lúk smerom k centru mesta. Po dočasnom prerušení sa postupne regulovalo aj v 80-tych a začiatkom 90-tych rokov. V regulácii sa pokračovalo v rokoch 1999 a 2006. V centre mesta boli zbúrané niektoré historické stavby. Na Svätotrojičnom námestí napr. Ecksteinov dom v roku 1946 a v roku 1964 Kohnov a Balassov dom. V 70-tych rokoch boli zbúrané Spitzerov a Švoňavcov dom. Na mieste zbúraných budov na námestí bol postavený dom služieb (1967) a pošta. Obidve železobetónové stavby s veľkými dominujúcimi oknami a architrávnym systémom do istej miery rešpektujú zásady funkcionalizmu. Na rozdiel od starších prestavieb a novobstavieb námestia (mestský dom, budova okresných úradov, ev. fary a iných domov) táto zástavba zásadne zmenila charakter a vzhľad námestia, treba povedať, že väčšinou negatívne – svojou priveľkou hmotou, necitlivo zasadenou do historického námestia.

Výraznejšie zásahy sa dotkli ďalšej historickej zástavby. Holá bašta pri bývalej Dolnej bráne bola zbúraná v roku 1955 kvôli potrebám parkoviska. Od polovice 20. storočia sa pristupuje k cieľavedomej pamiatkovej obnove niektorých ojedinelých vybraných objektov. Takto bola obnovená Vartovka, Svätotrojičný stĺp či Boryho (Blaškovičov) dom na námestí. Koncom 80-tych rokov však zlikvidovali domy medzi Kleinovým domom po ústie Svätotrojičného námestia, aby ustúpili novej zástavbe. Napriek všetkým negatívnym zásahom bolo mesto roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

V druhej polovici 20. storočia bolo mesto rozšírené stavbou nových bytových murovaných domov, pribudli aj nové účelové stavby veľkých závodov v južnej časti mesta – Závody ťažkého strojárstva, Stredoslovenské mliekárne, Fatra, kamenárske závody, v severnej časti mesta budovy ČSAD. V rozmedzí rokov 1958 – 1989 JRD pre svoje účely postavilo desiatky stavieb. V roku 1953 bola dokončená budova školy (dnes ZŠ na Školskej ulici) a v rokoch 1961–62 postavili budovu druhej základnej školy (dnes ZŠ E. M. Šoltésovej). Po roku 1989 ďalšie budovy doplnili Svätotrojičné námestie (Tržnica), voľný priestor smerom k „zubárom“ vyplnili obchodný dom a okresný úrad. Na mieste zbúraného Kleinovho domu a Holej bašty bol koncom roka 2006 postavený nový obchodný dom.

© Text: PhDr. Miroslav Lukáč







Súvisiace odkazy: Prírodné pamiatky,
midle_bottom


side_bottom