Symboly mesta
  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

ÚVOD   |   MAPA STRÁNOK   |    KONTAKT







Počet zobrazení: 1887868                tlačiť článok  Tlač

Symboly mesta

Malý erb MALÝ ERB - inšpirovaný erbovou listinou z roku 1609 možno popísať nasledovne: (delený štít) v hornej červenej polovici po zelenej nerovnej pažiti kráčajúci strieborný, obrátený, ohliadajúci sa, zlatým prstencom nimbovaný Baránok Boží v zlatej zbroji, držiaci za sebou zlatú pravošikmú krížovú žrď so striebornou, tromi jazykmi ukončenou koruhvou so znamením červeného priebežného kríža, z hrude Baránka striekajúca červená krv do zlatého, na pažiti položeného kalicha; zo spodného okraja dolnej modrej polovice štítu vyrastajúce strieborné cimburiové hradby, zo špičky štítu vyrastajúci vrchol čiernej brány so striebornou mrežou, z cimburia vyrastajúci rytier v červeno-strieborným chocholom zdobenej prilbe a striebornom brnení, s rozpaženými rukami – v pravici so strieborným ľavošikmým mečom, v ľavici so zlatou korunou.

Veľký erb VEĽKÝ ERB je rozšírený o štítonosičov: strieborno-zlatí anjeli s gloriolou so zelenými palmovými ratolesťami, na hlave štítu položená zlatá otvorená koruna.

Mestská vlajka VLAJKA mesta pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách červeno-bielo-modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je dvoma cípmi, teda zástrihom, siahajúcim do tretiny jej listu.

Nie je úplne jasné, prečo si Krupina vybrala práve Baránka a nie postavu svätca – patróna hlavného kostola, ako niektoré iné mestá. Keďže v Krupine nebol kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, ktorého atribútom je Baránok, možno tiež uvažovať, že prevzatie symbolu Baránka bolo jednoducho inšpirované mincami Ondreja II. a Bela IV. Motív Baránka sa nachádza na mnohých minciach týchto panovníkov z 13. storočia. Boli to mince značne rozšírené a používané dlhšie obdobie, pričom sa stali symbolom moci a bohatstva panovníka a mohli byť dostatočnú dobu v obehu na to, aby sa stali vzorom pre zavedenie vlastného pečatného symbolu, z ktorého sa vyvinul erb. Aj erby ďalších miest so symbolom dvojitého kríža pripomínajú varianty štátneho erbu (dvojkríža) na minciach panovníkov. Krupina, vzhľadom na svoje staršie a významnejšie postavenie (v porovnaní so Žilinou, Šuranmi, Topoľčanmi) v 13. storočí, si možno zvolila postup prebratia symbolu z mincí Ondreja II. alebo Bela IV., ktorý Krupine udelil privilégiá pravdepodobne v roku 1238. Je preto pravdepodobnejšia hypotéza o prevzatí symbolu do pečatidla už v druhej polovici 13. storočia, než začiatkom 14. storočia, ako to predpokladá staršia slovenská heraldická spisba.

Počas stredoveku mesto používalo tri typy pečatí – malú (48 mm) a postupne dve veľké pečate (47 - 48 mm). Najstaršia zachovaná listina, ktorá dokazuje kancelársku činnosť mesta, je z roku 1316. Podľa zachovaného torza nápisu pečate je možné usudzovať, že išlo o veľkú pečať, zhodnú so zachovanými exemplármi. Veľká pečať sa zachovala na viacerých listinách z rokov 1437 a 1542 a druhá veľká (ďalší variant) na listine z roku 1598. Naproti tomu menšie pečatidlo s priemerom 27 mm sa zachovalo na viacerých listoch mesta Krupina z rokov 1503, 1511, 1513, 1524 a 1525 v slovenských a zahraničných archívoch.

V roku 1510 došlo k zmene vo farbe použitého vosku na pečatiach. Panovník Vladislav II. Jagelovský totiž povolil Krupine používať červený pečatný vosk, čo nedosiahli niektoré mestá ani do konca stredoveku. Až neskôr po udelení práva spečaťovať červeným voskom, mesto dalo vyrobiť nové pečatidlo s priemerom 48 mm. Takáto pečať sa zachovala napríklad na liste na miskovitej pečati privesenej na cechovej listine, potvrdenej richtárom a radou mesta Krupina z roku 1598 v Slovenskom národnom archíve.

Staré mestské pečatidlá sa používali až do začiatku 17. storočia, keď boli vyrobené nové, na základe zmeny erbu pri príležitosti obnovenia privilégií mesta Matejom II. z 10. decembra 1609. Panovník pôvodný erb Veľkonočného Baránka doplnil o rytiera na hradbách, držiaceho meč a korunu, ktorého kráľovskí heraldici vložili do dolnej časti deleného štítu. Štítonosiči sú dvaja rôznofarební anjeli, držiaci erb a korunu. Boží Baránok symbolizuje predchádzajúcu históriu mesta a rytier vyjadruje zásluhy Krupinčanov v bojoch proti Turkom a vernosť panovníkovi.

Mestský erb sa používal nepretržite až do polovice 20. storočia. V 70. rokoch 20. storočia Heraldická komisia schválila používanie staršieho erbu Božieho Baránka, nerešpektujúc významné tradície a bohatú protitureckú minulosť mesta. Rovnako Heraldická komisia odporučila používať Baránka ako erb mesta i v roku 1990. Mesto sa však v tomto roku rozhodlo vrátiť k erbu z roku 1609.

Autor návrhu vlajky dr. Ladislav Fejérpataky – tajomník spoločnosti – do stredného bieleho pruhu odporučil vložiť červený kríž, ako je to na vlajke, zavesenej na žrdi Božieho Baránka v krupinskom erbe. Zástava bola schválená uznesením Zastupiteľského zboru slobodného kráľovského mesta Krupiny 3. júna 1902. Nová zástava zaviala na budove mestského domu 3. októbra 1902. Vlajku používalo mesto do polovice 40-tych rokov. Mesto sa k historickej zástave neisto vracia až v druhej polovici 20. storočia, pričom používa červeno-bielo-modrú trikolóru s erbom aplikovaným na vlajke. Definitívny návrat k pôvodným symbolom nastal až v roku 1990, keď bola schválená podoba zástavy a znovuzavedený krupinský erb, aký sa používal od roku 1609. Zástava mala šípový kríž v strede prvej tretiny vlajky. V roku 2006 bola zástava mesta upravená podľa vexikologických zásad, pričom sa prihliada na historickú podobu vlajky mesta. Belasá farba bola nahradená modrou, čo vyplýva z pravidiel o heraldických farbách. Preto má v súčasnosti Krupina vlajku pozostávajúcu z červeno-bielo-modrej trikolóry, teda bez kríža a akýchkoľvek ďalších prvkov. Na odlíšenie od štátnych vlajok rovnakej trikolóry má zástrih v tvare lastovičieho chvosta – rovnaký ako majú ostatné mestské vlajky.

Erb sa už od minulosti používa na pečiatke mesta. Označuje aj mestské budovy, je napríklad súčasťou Svätotrojičného stĺpa. Právo používať mestský erb môže udeliť len mesto Krupina a nevzťahuje sa ani na fyzické alebo právnické osoby na území mesta. Erb je totiž jedinečným symbolom mesta, s ktorým môžu nakladať len jeho právoplatní zástupcovia, v súlade s tradíciami a dobrými mravmi.

Symboly mesta boli začiatkom roka 2007 zaregistrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Postupné spresňovanie popisu erbu a vzájomná komunikácia viedli k jeho definitívnej úprave a zaradeniu do Heraldického registra v roku 2008. Od roku 2007 mesto používa v administratívnej a úradnej činnosti pečiatkovadlo s malým erbom a pri reprezentácii a slávnostných príležitostiach pečiatkovadlo s veľkým erbom. Autorom nových návrhov malého a veľkého erbu podľa erbovej miniatúry a textu s prihliadnutím na heraldické pravidlá je Ladislav Čisárik ml. Spoluautorsky sa na príprave novej podoby erbu podieľal historik Miroslav Lukáč.

Symboly mesta môžu používať jedine oprávnené osoby s písomným povolením Mesta Krupina, a to v súlade so štatútom mesta, dobrými mravmi a slovenskou legislatívou.

Text: © PhDr. Miroslav Lukáč

Upravované: jún 2017

Literatúra:
LUKÁČ, M. a kol.: Krupina – monografia mesta. 2. vyd. Banská Bystrica, 2014, s. 121 – 124, 238 – 239.
NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku I. zv. A – M. Bratislava, 2008, s. 505 – 506.
NOVÁK, J.: Slovenské mestské a obecné erby. Martin, 1972, s. 220 – 222.







Súvisiace odkazy: Geografia, Demografia, História, Historické osobnosti, Partnerské mestá, Územný plán mesta,
midle_bottom


side_bottom