Historické osobnosti
  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

ÚVOD   |   MAPA STRÁNOK   |    KONTAKT







Počet zobrazení: 2415920                tlačiť článok  Tlač

Historické osobnosti

Dejiny každého mesta tvorili predovšetkým osobnosti, ktoré sa pozitívne zapísali do jeho života a do dejín národa či štátu. Osobnosti, ktoré pôsobili v Krupine boli rôzneho pôvodu a zamerania.

V tomto krátkom texte si všímame najmä slovenské národné osobnosti. Pre Krupinu i pre Slovensko má význam viacero osobností, ktoré sa tu narodili, žili, študovali alebo umreli.

Národný život v Krupine môžeme pozorovať predovšetkým od obdobia renesancie a baroka, keď sa v Krupine vyriešili národnostné spory, medzi nemeckým - slovenským a maďarským obyvateľstvom, slovenská národnosť postupne nadobudla prevahu a maďarský živel splynul so slovenským, tak je to dodnes. V období baroka, teda v 17. - 18. storočí v Uhorsku prebiehali národnostné a politické boje, reformácia i protireformácia, v takomto rozpornom čase sa v Krupine roku 1694 narodil

Samuel Hruškovic SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor.
Študoval v Krupine, Rožňave, vo Wittenbergu. Vydal Tranovského Citharu sanctorum, pričom jeho druhé vydanie z roku 1745 sa stalo vzorom pre ďalšie vydania, skoro až dodnes. Okrem toho, že písal príležitostné básne, najmä v mladom veku, napísal svoju jedinú prózu, vlastný životopis : Vita Samuelis Hruskovitz... (Život Samuela Hruškovica..., 1719), ktorá až do začiatku 20. storočia ostala v rukopise. V Krupine a pri svojich štúdiách sa stretol s viacerými osobnosťami tej doby, Martinom Dubovským, krupinským rektorom, Matejom Belom v Banskej Bystrici a i. Pôsobil ako superintendent (biskup)v Banskej Bystrici, kde v roku 1748 zomrel. Protestantských osobností, dotýkajúcich sa Krupiny v tomto období je viac :

Juraj Zábojník (1608 - 1672), ktorý tu zomrel
Ján Burius (1636 - 1689), ktorý tu pôsobil a zomrel
Juraj Láni (1646 - 1701), ktorý tu pôsobil
Ján Inštitoris - Mošovský (? - 1661), ktorý tu pôsobil
Ján Tomka - Sásky (1692 - 1762), ktorý tu študoval.


Z krupinských katolíckych osobností vyniká BENEDIKT SLAVKOVSKÝ, r. kat. kňaz, piarista, dramatik, hudobný skladateľ, básnik, ktorý sa narodil sa v Banskej Bystrici r. 1683. Študoval na viacerých miestach, v Prievidzi, v Brezne, pôsobil v Nitre, Svätom Jure. V Krupine bol rektorom piaristického kolégia. Písal drámy a skladal k nim hudbu. Ešte pred príchodom do Krupiny napísal hru Theophilus et Cosmophilus de corona descedantes (Teofil a Kozmofil zápasia o veniec víťazstva, 1717). Okrem toho písal oslavné a gratulačné básne. Jeho prácu a ušľachtilosť vyzdvihli jeho súčasníci, korí o ňom napísali : „Sotva kto sa mu v celom kráľovstve vyrovnal.
Medzi ďalších významných piaristov, ktorí tu pôsobili, môžeme zaradiť :

Ladislava Haška (1778 - 1844)
Mateja Daniela Kmeťa (1783 - 1825)


V 19. storočí pôsobili v Krupine ďalšie významné osobnosti. ONDREJ BRAXATORIS narodený v roku 1782 v Hronseku pri Banskej Bystrici. Pôsobil v Krupine ako rektor zmiešanej školy a ako kantor v ev. a. v. kostole. Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia, pod vplyvom jej predsedu Bohuslava Tablica z Kostolných Moraviec (dnes Hontianske Moravce) vyjadril svoj záujem o históriu vo viacerých štúdiách, medzi nimi vyniká história Krupiny : Letopisowé krupinští... z roku 1810. Je to prvá tlačená monografia o meste Krupina napísaná v českom jazyku. Mal viacero detí, literárne sa prejavil najstarší Karol Braxatoris a Andrej Braxatoris – Sládkovič. Ondrej Braxatoris umrel v Krupine roku 1845.

Andrej Braxatoris Sládkovič ANDREJ BRAXATORIS-SLÁDKOVIČ, narodený v Krupine r. 1820, najväčší štúrovský básnik, ev. a. v. kňaz,už u otca získal pozitívny vzťah k Slovákom, slovenčine a poézii. Základné vzdelanie získal v Krupine,kde pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu, neskôr na ev. gymnáziu v Banskej Štiavnici. Po dvojročnom štúdiu na evanjelickom lýceu v Prešporku (dnes Bratislava), potom odišiel na univerzitu v nemeckej Halle, kde sa zoznámil s Heglovou filozofiou a dielom Alexandra Puškina, ktoré natrvalo ovplyvnilo jeho tvorbu. V časoch štúdia v Banskej Štiavnici sa zoznámil a láskou zahorel k Márii Pišovej, Maríne, ktorá bola inšpirátorkou jeho najznámejšej básne Marína(1846). Báseň Marína napísal v Rybároch, kde bol vychovávateľom v rodine Bezeghovcov. Hoci sa dielo A. Sládkoviča priamo nedotklo Krupiny, podobne ako práca jeho otca, Sládkovičova osobnosť, kultúrny vplyv boli a sú natoľko veľké, že si ho Krupinčania uctili pomenovaním múzea, parku, v ktorom mu bol roku 1957 odhalený Pamätník od Fraňa Štefunku, gymnázium a aj ulica takisto nesú jeho meno.
Medzi ďalšie osobnosti 19. storočia patria :

Karol Braxatoris (1806 - 1869), ktorý sa tu narodil
Štefan Launer (1821 - 1851), ktorý sa tu narodil
Juraj Mikulka (1814 - 1886), ktorý tu pôsobil
Daniel Maróthy (1825 - 1878),ktorý tu pôsobil


Osobnosti 19. a 20. storočia, podobne ako predchádzajúci národní dejatelia, vyorali hlbokú brázdu na poli kultúrnom, v politickom a spoločenskom dianí.
Z nich najvýznamnejšou je

Elena Maróthy ŠoltésováELENA MARÓTHY - ŠOLTÉSOVÁ, ktorá sa narodila v Krupine 6. januára 1855 v rodine ev. kňaza, učiteľa a štúrovského básnika Daniela Maróthyho. Hneď nato odišli do novohradskej Ľuboreči. Navštevovala nemeckú školu vo Veľkej na Spiši, neskôr nemecký dievčenský ústav v Lučenci. V roku 1875 sa vydala za obchodníka v Turč. Sv. Martine Ľudovíta Michala Šoltésa. Tam sa zapojila do národného, kultúrneho politického diania, ktorého sa zakrátko stala hlavnou ženskou činiteľkou. Vyvíjala tu široké aktivity, stala sa členkou viacerých ženských organizácií, vykonala priekopnícku prácu na poli emancipácie žien. Bola zvolená za predsedníčku ženského spolku Živena. V roku 1885 sa zapojila do vydávania Národného almanachu Živena, bola hlavnou redaktorkou Letopisu Živena, pod jej vedením Živena zriadila 11 rodinných škôl a 35 kurzov. V roku 1922 založili základný kameň Ústavu M. R. Štefánika, slovenskú strednú školu pre dievčatá. Je autorkou viacerých diel : Proti prúdu (1891), Popoluška (1898), Moje deti (1923 - 24). V roku 1929 jej na ev. a. v. fare v Krupine odhalili pamätnú tabuľu, ktorá bola aj po likvidácii starej, umiestnená na novú budovu fary. Bola odmenená viacerými cenami. Elena Maróthy - Šoltésová umrela v Turč. Sv. Martine roku 1939.

Michal MatunákMICHAL MATUNÁK rím. kat. kňaz, historik, turkológ, sa narodil roku 1866 v Šuranoch. Medzi rokmi 1898 - 1902 v Krupine zastával úrad riaditeľa Vyššej ľudovej školy. Počas tohto obdobia stihol usporiadať časť krupinského archívu, redigoval noviny Korpona és Vidéke (Krupina a okolie), publikoval viacero prác, najmä z obdobia tureckej okupácie. Jeho najznámejšie práce boli vydané v Krupine a Šahách. Z viacerých prác hodno spomenúť A korponay várkapitányai (Krupinskí hradní kapitáni, 1901), v slovenčine a v maďarčine vydal prácu Návrh jako by sa mali pomenovať námestia, ulice, uličky i domoradia sv. kr. mesta Krupiny (1901). Tento návrh bol realizovaný a niektoré jeho návrhy ostali platné a nezmenené až dodnes. V ďalšej práci Korponai Országgyüllés 1605. évi... (Krupinský Krajinský snem z roku 1605..., 1905) opisuje udalosti dotýkajúce sa uhorského snemu, ktorý tu zasadal, boli tu dohodnuté niektoré podmienky neskoršieho Viedenského mieru z roku 1606. Viaceré štúdie a články uverejnil v novinách aj ročenke Vyššej ľudovej školy. Michal Matunák bol členom Museálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej. Pôsobil ako farár v Brezne, neskôr ako archivár v Kremnici, kde v roku 1932 umrel.

Pavol BujnákPAVOL BUJNÁK, ev. a. v. kňaz, literárny kritik a historik. Narodil sa v Dolnom Kubíne roku 1882. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v Bratislave teológiu, v Lipsku orientálnu filológiu, hungaristiku a slavistiku v Budapešti. Do Krupiny prišiel v roku 1908, neskôr po vzniku ČSR v roku 1918 redigoval prvé v Krupine vydávané slovenské noviny Hontiansky Slovák (1918 - 1922). Z Krupiny odišiel do Prahy, kde krátko pracoval ako hlavný knihovník Verejnej a univerzitnej knižnice, neskôr na pôde Karlovej univerzity založil prvú katedru maďarského jazyka. Získal doktorát filozofie, stal sa mimoriadnym a neskôr v Bratislave riadnym profesorom. Bol redaktorom prvej modernej slovenskej všeobecnej encyklopédie - trojzväzkového Slovenského náučného slovníka (1932). Publikoval viacero štúdií z dejín slovenskej literatúry, bol znalcom Hviezdoslavovho diela, priekopníkom v štúdiu a publikovaní dejín estetiky a slovanských vplyvov v maďarčine. Umrel v Prahe v roku 1933, pochovaný je v Dolnom Kubíne.
Z ďalších osobností je možné spomenúť

Gustáva Lehotského (1852 - 1931), ktorý tu pôsobil
Pavla Kramára (1860 - 1904), ktorý tu pôsobil
Izabellu Textorisovú (1866 - 1949), ktorá tu umrela
Karola Antona Medveckého(1875 - 1937),ktorý tu pôsobil


Medzi naše najväčšie osobnosti, ktoré prežili väčšinu života v 20. storočí, patrí

Jozef Cíger Hronský JOZEF CÍGER - HRONSKÝ, prozaik,národný dejateľ, správca Matice slovenskej. Narodil sa vo Zvolene roku 1896 v rodine tesára Petra Pavla Cígera. V roku 1907 odišli do Krupiny. Mladý Jozef Cíger študoval na krupinskej meštianskej škole, neskôr na učiteľskom ústave v Leviciach. Pôsobil v Horných Mladoniciach, Senohrade, skadiaľ narukoval na taliansky front I. svet. vojny. Po návrate neskôr pôsobil v Krupine, kde sa oženil s dcérou miestneho tlačiara Annou Valériou Ružinákovou, narodil sa im tu tiež syn Juraj. Ako schopný spisovateľ a národne uvedomelý Slovák, skoro sa dostal do kontaktu so Štefanom Krčmérym, správcom Matice slovenskej. Z Kremnice, kde krátko pôsobil ako učiteľ, sa dostal do Turčianskeho Sv. Martina, postupne sa vypracoval na správcu Matice slovenskej, zmodernizoval tlačiareň Neografia, ktorá s úspechom pracuje dodnes, podporil zriadenie samostatnej Slovenskej národnej knižnice (1941). V roku 1945 emigroval do Argentíny, kde sa stal spoluzakladateľom Zahraničnej Matice slovenskej (1959). Z jeho literárnej tvorby sú známe diela pre deti, predovšetkým a Smelý zajko v Afrike (1931) a Budkáčik a Dubkáčik (1932), ďalšie práce sa venovali realistickému stvárneniu dedinského človeka a malomestského života. Vo svojich najlepších prácach sa venuje dedinského prostrediu, psychike jednotlivca a v jeho súbojoch, ide najmä o jeho román Chlieb (1931) a Jozef Mak (1933). V emigrácii mu vyšiel román Svet na Trasovisku (1960), v ktorom realisticky opisuje udalosti v čase Slovenského národného povstania v Krupine, pretože sa tu u príbuzných dva mesiace skrýval na laze Fitzberg. Jozef Cíger - Hronský umrel v Argentíne roku 1960, o 33 rokov neskôr, po vzniku Slovenskej republiky, roku 1993 boli jeho telesné pozostatky Hronského a jeho manželky prevezené a uložené na Národnom cintoríne v Martine. V roku 1994 boli v Krupine umiestnené viaceré pamätné tabule označujúce jeho životné osudy. S Krupinou sa spájajú životné udalosti aj jeho súrodencov, bratov, z ktorých je známy Anton Cíger, hudobný skladateľ. Galériu národných osobností uzaviera posledná osobnosť, o ktorej je hodno poznamenať viacero skutočností.

Juraj ŠpitzerJURAJ ŠPITZER - spisovateľ, scenárista, publicista.

Narodil sa v Krupine roku 1919 v židovskej obchodníckej rodine. Študoval na gymnáziu vo Zvolene, štúdia medicíny v Prahe na Karlovej univerzite kvôli mníchovským udalostiam nedokončil. Po návrate domov prežil ťažké obdobie, v ktorom stratil rodičov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore, zúčastnil sa tiež SNP. Po vojne študoval filozofiu a francúzštinu na Slovenskej univerzite v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Po vojne, v roku 1964 publikoval novelu Patrím k Vám, ktorá zachytáva politické procesy v komunistickom Československu. V roku 1969 mu bolo zakázané publikovať a až po roku 1989 vydal esejistickú novelu Letná nedeľa (1991) a autobiografický román Nechcel som byť žid (1994). Posmrtne mu vyšla práca Svitá až keď je celkom tma (1996). V práci Nechcel som byť žid vykresľuje životné osudy človeka - Žida, v ťažkých podmienkach Slovenskej republiky (1939 - 1945), život známych a cudzích ľudí, ktorí ovplyvnili jeho životnú cestu. Do Krupiny, svojho rodiska, sa často a rád vracal. Vzťah ku Krupine sa prejavil v jeho tvorbe. Umrel v Bratislave roku 1995, kde je pochovaný na židovskom cintoríne. Roku 1997 mu Národné literárne centrum a mesto Krupina na jeho rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu.

V 20. storočí sa Krupiny dotkli ďalšie osobnosti :

Martin Hranko (1899 - 1940), ktorý tu žil
Eugen Suchoň (1908 - 1993), ktorý tu žil
Anton Cíger (1911 - 1976),ktorý sa tu narodil


Rudolf GeschwindRUDOLF GESCHWIND nepatrí medzi slovenské národné osobnosti, bol nemeckého pôvodu, ale natrvalo sa zapísal do dejín mesta, Slovenska, Uhorska i sveta. Narodil sa v českej obci Hředle pri Rakovníku roku 1829. Študoval na Baníckej a lesnícke akadémii v Banskej Štiavnici, po viacerých miestach, kde pôsobil, sa nakoniec roku 1872 stal lesmajstrom mesta Krupina. Okrem svojho povolania sa zaoberal šľachtením a predajom ruží. V celej uhorskej a teda aj slovenskej histórii, nikto nevypestoval viac sort ruží ako Geschwind. Sám uvádza až 707 (dodnes sa zachovalo len okolo 120), mnohé z nich sa dostali do rozárií celého sveta. Asi najznámejšia je ruža Gruss an Teplitz (Pozdrav Tepliciam), ktorá bola ocenená prívlastkom svetová ruža, okrem toho bola v Montreale roku 2000 zaradená do Svetovej siene slávy starých ruží. Geschwind umrel v Krupine roku 1910 a je pochovaný na miestnom cintoríne.

Medzi súčasné osobnosti, ktoré len nedávno opustili tento svet chceme vyzdvihnúť nasledovné:

RNDr. JÚLIUS VACHOLDRNDr. JÚLIUS VACHOLD - biológ, zoológ, chiropterológ, učiteľ a Krupinčan sa narodil 3. novembra 1918. J. Vachold absolvoval zvolenské a kremnické osemročné gymnázium (1930 – 1939), vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského). Po absolvovaní štúdia nastúpil do prírodovedného odboru Matice Slovenskej, neskôr učil na Dvojročnej obchodnej škole v Krupine kde sa stal aj riaditeľom. V roku 1947 obhájil doktorát prírodných vied, získal miesto v novovytvorenom Faunistickom laboratóriu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, zároveň pôsobil na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene (1954 – 1957). J. Vachold sa venoval skúmaniu cicavcov, systematickému zberu sa začal venovať v roku 1952, pričom zozbieral 660 exemplárov kožiek, ktoré sám vypreparoval. Dnes je známa ako Vacholdova zbierka cicavcov. Neskôr sa vrátil do Krupiny, kde nastúpil ako pedagóg na Strednú poľnohospodársku školu technickú a Strednú všeobecnú vzdelávaciu školu (dnes Gymnáziu A. Sládkoviča). Okrem toho sa venoval zbieraniu pavúkov, pričom vo viacerých lokalitách objavil niekoľko tam žijúcich nových druhov. Ešte 10 rokov po odchode do dôchodku (1979) aktívne pracoval s deťmi v Mestskom dome pionierov (dnešný Domček-CVČ) v jeho prírodovednom oddelení. Tam založil ľudovú muziku a spolupodieľal sa na vzniku Spievaniek pod Vartovkou. V Krupine sa zoznámil i oženil so svoju neskoršou manželkou (1948) Margitou Bratkovou a vychovali spolu dve dcéry. Aktívne pracoval až do vysokého veku, bol mimoriadne vzdelaný, ovládal niekoľko cudzích jazykov, sám fotografoval, stále čítal a písal recenzie. Po roku 1989 začal pracoval na veľmi potrebnom slovníku ekológie. S výsledkami jeho práce sme sa mohli stretávať na stránkach Enviromagazínu, Hontianskych novín a Hontianskeho aperitívu. Aktívne spolupracoval so svojimi kolegami zo Stredoslovenskej pobočky Slovenskej zoologickej spoločnosti, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici a Technickej univerzity vo Zvolene. Ako lokálpatriot neustále zdôrazňoval potrebu (dlho zanedbávaného) výskumu Krupinskej planiny. Mimoriadne sa zaujímal o krupinské ovocné stromy (jablone, čerešne), ale najmä o vzácne očkohrušky (oskoruše), gaštany jedlé, duby z okolia Krupiny, drevené jahody a krupinskú strieborčinu. Vďaka jeho aktivite sa v tejto oblasti dosiahli čiastkové úspechy. Okrem CHKO Krupinská planina, ktorá je pripravená na vyhlásenie, mu Slovenská agentúra životného prostredia – Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici a Ústav ekológie lesa pri SAV vo Zvolene pri príležitosti jeho 80. narodenín usporiadali konferenciu Príroda Krupinskej planiny a jej ochrana (1998). Dr. Vachold je tiež spoluautorom poslednej veľkej krupinskej monografie (2006). Dlhoročná práca a aktivity v oblasti prírodných vied dr. Vacholda pozitívne ohodnotili viaceré inštitúcie. Slovenská zoologická spoločnosť ho ocenila striebornou medailou profesora Ferianca a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre pamätnou medailou a niekoľko ocenení získal aj od nášho mesta, posledné (Plaketu mesta) v roku 2006. Dr. Vachold zomrel v Krupine 4. februára 2008.

MUDr. JÚLIUS POVAŽANMUDr. JÚLIUS POVAŽAN – lekár a maliar, jeden z dôležitých predstaviteľov slovenskej insity. Rodák zo Svätého Kríža nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) sa narodil v roku 1926, po absolvovaní gymnázia absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako lekár pracoval v blízkych Šahách, Banskej Štiavnici a napokon v Krupine ako primár detského oddelenia krupinskej nemocnice. Jeho trvalá láska k maľbe, slovenským rozprávkam a nadzmyslovosti sa prejavila aj v jeho tvorbe. Maľovať začal už v mladosti (prvé maľby sú z detských čias), postupne sa prepracoval do tzv. slovenskej insitnej tvorby a patril medzi popredných umelcov naivného umenia 20. storočia. Jeho obrazy sú vystavené v mnohých svetových múzeách a galériách (Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Nemecko), no najmä v slovenských kultúrnych stánkoch (Slovenská národná galéria – Galéria insitného umenia v Pezinku, Oravská galéria a i.). Jediná krupinská verejnoprávna inštitúcia, ktorá vlastní jeho diela je samotné Mesto Krupina. Samostatnú galériu má v rodnom meste – v Žiari nad Hronom. V Múzeu Andreja Sládkoviča v Krupine vystavoval dvakrát (v r. 1993 a 1997). V roku 2006 vyšla o jeho živote a tvorbe samostatná monografia od doktorky Čiernej zo SNG a v tomto roku získal aj ocenenie – Plaketu Mesta Krupina. Zomrel v Krupine roku 2011 a je pochovaný vo svojom rodisku v Žiari nad Hronom.

VILIAM POLÓNYI VILIAM POLÓNYI - slovenský herec, spevák a o.i. aj čestný občan Krupiny sa narodil v Krupine v roku 1928. V mladosti (ešte v Krupine) sa venoval divadlu, hudbe, športu (najmä futbalu, ale aj boxu a iným športom). Odišiel do Zlína ako futbalista, neskôr do Bratislavy, no herecké umenie ho zlákalo natrvalo. V roku 1949 nastúpil do novovytvoreného stredoslovenského divadla vo Zvolene (dnešné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského), skadiaľ prešiel do Nitry. Neskôr nastúpil na bratislavskú Novú scénu ako herec činohry Mládežníckeho divadla. Výrazne sa prejavil aj v rozhlasových hrách a televíznych filmoch či inscenáciách. Debutoval už v roku 1955 vo filme Štvorylka; staršia generácia si ho pamätá z množstva vynikajúcich filmov (vyberáme len niektoré: Štyridsaťštyri – 1957, Pieseň o sivom holubovi – 1961, Námestie svätej Alžbety – 1965, Tango pre medveďa – 1966, Drak sa vracia – 1967, Hriech Kataríny Padychovej – 1973, Pacho hybský zbojník – 1975, Plavčík a vratko – 1981, Tisícročná včela – 1983, Sedím na konári a je mi dobre – 1989). Z množstva filmových úloh bol nezabudnuteľný napríklad aj ako výmyselník a figliar báťa Klimo v Sebechlebských hudcoch z roku 1975. Viliam Polónyi tiež riadil Divadlo Andreja Bagara v Nitre (o ktorého novostavbu sa tiež zaslúžil), ako aj Novú scénu v Bratislave. S Krupinou bol okrem detských a mládeneckých rokov spojený cez svojich predkov a príbuzných (Jasovskí, Frčkovci). Mimoriadny talent zdedil po svojej starej mame a starom otcovi. Za svoje herecké umenie a prácu získal viaceré ocenenia: Zaslúžilý umelec, IGRIC, Čestné občianstvo mesta Krupina. Pribinov kríž III. triedy od prezidenta SR v r. 2009 za významný prínos a rozvoj Slovenska v oblasti kultúry a dramatického umenia a v roku 2010 od predsedu BBSK za celoživotnú prácu a osobný herecký prínos v oblasti divadelného a filmového umenie. Okrem titulu Hontiansky kráľ z 90-tych rokov 20. storočia, bol v roku 2004 Mestským zastupiteľstvom v Krupine ocenený titulom Čestný občan mesta Krupina. Viliam Polónyi zomrel v Bratislave dňa 12. novembra 2012.

Súčasné osobnosti v Krupine najmä študovali alebo žili. Z nich sú to predovšetkým

vedec Juraj Eckstein, ktorý sa tu narodil
herec Viliam Polónyi, ktorý sa tu narodil
lekár a spisovateľ Andrej Reiner, ktorý tu býval
biológ, vedec a učiteľ Július Vachold, ktorý sa tu narodil
učiteľ a historik Ladislav Fonód, ktorý sa tu narodil
sochárka Klára Patakiová, ktorá tu bývala
herečka Emília Došeková, ktorá tu bývala
herec Marián Labuda, ktorý tu študoval
archeológ Jozefa Labuda, ktorý tu študoval

Z nich už viacerí nežijú, no stále pretrvávajú spomienky na nich a ich prácu.

Krupiny sa priamo dotýkajú aj viacerí vedeckí pracovníci, docenti a profesori na vysokých školách v Krupine študovali alebo tu krátky čas žili. V Krupine nepôsobili, ale navštívili ju mnohé významné osobnosti. V stredoveku to boli niektorí uhorskí panovníci, napokon Krupina bola významným uhorských stredovekým mestom. Bol tu zrejme Matej Bel, ktorý o nej napísal vo svojich Notíciách...(1736), Jaroslav Hašek na konci 19. storočia prešiel Banskú Štiavnicu, Žibritov a dostal sa až do Krupiny kde navštívil rodinu Gustáva Lehotského a rodinu Gunišovú.

© PhDr. Miroslav Lukáč



Odporúčaná literatúra :

Slovenský biografický slovník I. - VI., A - Ž, zost. Augustín Maťovčík. Martin, Matica slovenská, 1986 - 1994
Encyklopédia slovenských spisovateľov I. - II., A - Ž, zost. Karol Rosenbaum, Bratislava: Obzor, 1984
Reprezentačný biografický lexikón Slovenska, zost. Augustín Maťovčík, Martin: Matica slovenská, 1997
Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I. - II. A - Ž, zost. Pavol Uhorskai a Eva Tkáčiková, Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1997
Literárne osobnosti okresu Zvolen, zost. Margita Kokavcová, Zvolen: Vlastivedné múzeum, 1986
Slovník slovenských spisovateľov, zost. Valér Mikula, Praha: Libri, 2000
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, zost. Július Pašteka, Bratislava: Lúč, 2000
Pohľady do minulosti Krupiny, zost. Milan Gajdoš, Krupina - Zvolen: Mestský úrad Krupina - Vlastivedné múzeum Zvolen, 1995
LUKÁČ, Miroslav a kol.: Krupina. Monografia mesta. Banská Bystrica: Harmony, 2006
LUKÁČ, M.: Zomrel maliar MUDr. Július Považan... In Krupinské aktuality II. ročník, marec 2011, s. 4.







Súvisiace odkazy: Geografia, Demografia, História, Partnerské mestá, Symboly mesta, Územný plán mesta,
midle_bottom


side_bottom