Mesto Krupina sa rozkladá sa na aluviálnej nive rieky Krupinice na rozhraní Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Svojim rozvojom zaujalo obojstranné mierne vyvýšené riečne terasy a súčasné novovybudované ulice sa už šplhajú po prímestských miernych i strmších svahoch Krupinskej planiny. V prírodnom prostredí Krupiny evidujeme zvláštne prírodné výtvory, prírodné krásy a zaujímavé, najmä turisticky atraktívne scenérie. Široké spektrum prírodného prostredia, ktoré podmieňuje existenciu ľudskej spoločnosti možno považovať za výnimočné a krásne prírodné výtvory, niektoré dotvorené ľudskou činnosťou, faunou alebo flórou.
Na územie Krupiny (v jej západnej časti) zasahuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, vyhlásená v roku 1979. Medzi maloplošné chránené územia patria Národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok, vyhlásená v roku 1980 s rozlohou 127, 81 ha, Prírodná rezervácia Holý vrch, vyhlásená v roku 1988 s rozlohou 16,81 ha, Národná prírodná pamiatka Štangarígeľ (Krupinské bralce), vyhlásená v roku 1975 s rozlohou 0,69 ha a Prírodná pamiatka Sixova stráň, vyhlásená v roku 1985 s rozlohou 0,83 ha. Medzi chránené stromy patrí brekyňa na Havrane a tisovec dvojradý v areáli Domčeka – Centra voľného času v Krupine. Okrem toho v roku 1998 boli na schválenie navrhnuté ďalšie chránené krajinné oblasti, medzi nimi i Krupinská Planina, zasahujúca len okrajovo na územie Krupiny (dolina Litavy, hrad Čabraď).
Medzi chránené stromy patria Tisovec dvojradý v meste Krupina a Brekyňa na Havrane, ktorej vek sa odhaduje na 200 rokov. Okrem týchto chránených solitérov sa v katastri mesta vyskytujú vzácne niekoľko sto rokov staré jedince gaštana jedlého, kyslej jahody (moruše) a oskoruše. Pre oblasť Krupiny, ktorá bola od dávna známa ovocinárstvom sú ešte charatkeristické jablone – tzv. končiarka (alebo hontianske jablko), slivky (napr. bystrické) a najmä čerešne, známe ako krupinské dudečky. Hoci ovocinárstvo už zďaleka nehrá takú významnú úlohu ako kedysi, stále si – najmä na lazoch – znamená dosť veľký podiel domáceho hospodárstva.
Národná prírodná rezervácia s rozlohou viac ako 120 ha sa nachádza v nadmorskej výške 350 – 545 m pri železničnej trati a ceste medzi Krupinou a Babinou. Predstavuje prírodný komplex ekosystému lesa s bralami a sutinami (sypané bralo). Geologický podklad celého územia tvoria pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, na ktorých sa vytvorili ílovito-hlinité hnedozeme. Mimoriadne očarujúce je spojenie spadnutých skál (balvanov) s tečúcou Krupinicou.
Prevládajúcou drevinou je dub a v menších skupinách buk, cer, hrab, javor, lipa a jaseň. Viac ako 60% porastu je starších ako 100 rokov a približne 15% má viac ako 150 rokov a patria medzi najzachovalejšie a najcennejšie porasty prírodnej rezervácie.
Z väčších cicavcov tu žije príležitostne jeleň, srnec, diviak, líška, istý čas tu hniezdil výr skalný, žije tu myšiak hôrny. Menšie vtáky sú zastúpené viac ako 30 druhmi.
ŠTANGARÍGEĽ ( Krupinské bralce )
je skalnatý útvar, pozostávajúci z pravidelných päťbokých pilierov z andezitu. Niektoré piliere dosahujú výšku až 6 m. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Meno je nemeckého pôvodu a celý útvar popísal roku 1900 Andrej Kmeť v práci Tovaryšstvo. Zaujímavosťou je nápis na jednom z hranolov, ktorý je pripisovaný rôznym kultúram (Keltom, Slovanom). Doteraz však jeho pôvod nebol dôveryhodne objasnený.
SIXOVA STRÁŇ
Sixová stráň vznikla ako lom, ktorý bol – podobne ako Ficberg – exploatovaný v rámci ťažby kvalitného päťbokého andezitu. V súčasnosti je zachovaný v oválnom tvare so zatopeným dnom. Je v lese neďaleko cesty medzi Krupinou a Žibritovom.
HOLÝ VRCH
Holý vrch bol vyhlásený ako maloplošná prírodná rezervácia kôli výskytu žltohlava európskho, ktorý tu rastie v nadmorskej výške 650 m.
TISOVEC DVOJRADÝ (Taxodium distichum)
má obvod kmeňa 300 cm, výšku 17 m, šírku koruny 14 m. Nachádza sa v priestore Domčeka-Centra voľného času v Krupine. Bol zasadený v rámci parku starého Halmayovho domu. Okrem neho sú v parku zastúpené: orech čierny, vejmutovky a ihličnany rôzneho druhu.